Ako vzniká lavína a prečo je na jar riziko väčšie

Lavíny patria medzi najnebezpečnejšie prírodné javy, s ktorými sa môžeme v horách stretnúť. Každoročne spôsobujú vo svete stovky zranení a úmrtí pričom najväčšie riziko hrozí najmä lyžiarom, skialpinistom a horolezcom pohybujúcim sa vo voľnom teréne.

Hoci si lavíny často spájame najmä s vysokými pohoriami, môžu sa vyskytnúť aj v nižších horských oblastiach. Dôležité je preto rozumieť tomu, ako lavína vzniká, v akých podmienkach je riziko vyššie a prečo je práve jar obdobím, keď treba byť v horách obzvlášť opatrný.

Čo je lavína a aké typy poznáme?

Lavína je náhly zosuv veľkého množstva snehu po svahu. Po odtrhnutí sa snehová masa začne pohybovať smerom nadol a môže so sebou strhávať ďalší sneh, kamene či stromy. V závislosti od podmienok majú lavíny rôznu veľkosť, rýchlosť aj dosah.

Lavíny sa najčastejšie delia podľa spôsobu, akým sa sneh zo svahu uvoľní. Medzi základné typy patria:

• lavíny z voľného snehu– uvoľňuje sa menšie množstvo snehu, ktoré postupne naberá ďalší materiál zo svahu,
• doskové lavíny – odtrhne sa celá vrstva snehu, tzv. snehová doska.

Práve doskové lavíny patria medzi najnebezpečnejšie a podľa odborníkov tvoria väčšinu lavín v horskom prostredí. Často ich spúšťa dodatočné zaťaženie terénu, napríklad pohyb lyžiara alebo snowboardistu mimo zjazdoviek.

Ako vzniká lavína?

Vznik lavíny ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré narúšajú stabilitu snehovej pokrývky. Medzi najdôležitejšie patria:

• vietor– prenáša sneh a vytvára snehové náveje,
• nové sneženie – veľké množstvo čerstvého snehu zvyšuje zaťaženie svahu,
• teplotné výkyvy – zmeny teploty oslabujú spojenie medzi vrstvami snehu,
• slnečné žiarenie – ohrieva sneh a znižuje jeho stabilitu,
• vlhkosť snehu – voda v snehu narúša jeho súdržnosť.

Lavína vzniká vtedy, keď zaťaženie snehovej vrstvy presiahne jej pevnosť. V takom prípade sa vrstva odtrhne a začne sa pohybovať smerom dolu svahom.

Prečo je na jar riziko lavín väčšie

Jar prináša do hôr špecifické podmienky, ktoré môžu stabilitu snehu výrazne ovplyvniť.

Počas slnečných dní sa sneh začína topiť a voda preniká do jeho vrstiev. Tým sa oslabujú väzby medzi jednotlivými vrstvami snehu a snehová pokrývka je ťažšia a menej stabilná.

K zvýšenému riziku lavín na jar prispievajú najmä:

• rýchle oteplenie po období sneženia,
• silné slnečné žiareniepočas dňa,
• mokré a ťažké vrstvy snehu,
• kombinácia nového a starého snehu, ktoré sa navzájom nespoja.

Práve v jarných mesiacoch sa preto častejšie objavujú tzv. mokré lavíny, ktoré vznikajú v dôsledku premáčania snehovej pokrývky.

Ako sa správať bezpečne v horách

Hoci lavínam nedokážeme úplne zabrániť, riziko je možné výrazne znížiť zodpovedným správaním.

Pri pohybe v horskom teréne je preto dôležité:

• sledovať aktuálnu lavínovú predpoveď,
• rešpektovať odporúčania horskej služby,
• vyhýbať sa strmým svahom a lavínovým dráham,
• nepodceňovať zmeny počasia a teploty.

Zároveň by malo byť štandardom mať so sebou pri pohybe v horskom teréne aj lavínové vybavenie, ako je lavínový vyhľadávač, sonda, lopata alebo lavínový batoh. Práve lavínový batoh môže v kritickej situácii výrazne zvýšiť šancu na prežitie – po aktivácii sa nafúkne airbag, ktorý pomáha udržať človeka bližšie k povrchu lavíny a znižuje riziko úplného zasypania.

Dá sa lavína predvídať?

Lavíny často naznačujú zvýšené riziko už vopred. Medzi varovné signály patria najmä:

• praskanie alebo dutý zvuk snehu,
• trhliny v snehovej pokrývke,
• čerstvé lavíny v okolí,
• silný vietor či rýchle oteplenie.

Ak sa tieto znaky objavia, je vhodné zvoliť bezpečnejšiu trasu alebo sa svahu vyhnúť.

Čo robiť, keď sa dá lavína do pohybu?

V takejto situácii rozhodujú prvé sekundy:

• ak ste od nej ďaleko, pokúste sa dostať na okraj svahu a zachytiť sa o okolité stromy,
• ak už vás začne unášať odhoďte predmety, ktoré vás môžu ťahať nadol (napríklad palice, batoh bez airbagu alebo lyže)
• snažte sa udržať na povrchu ,,plávavými“ pohybmi, podobne ako pri plávaní
• keď cítite spomaľovanie, chráňte si tvár a vytvorte priestor na dýchanie.

Po zastavení lavíny je dôležité zachovať pokoj a zbytočne sa nevyčerpávať pohybom – šetrenie energie zvyšuje šancu na prežitie do príchodu pomoci.

Lavína na Kubínskej holi v roku 1968

Lavíny si najčastejšie spájame s vysokohorským prostredím, no v minulosti sa ojedinelé udalosti zaznamenali aj v iných pohoriach Slovenska. Jedna z najznámejších sa odohrala 16. januára 1968 na Kubínskej holi v pohorí Oravská Magura.

V ten deň sa približne o 10.15 vo výške okolo 1320 metrov nad morom uvoľnila lavína široká približne 500 metrov a hrubá asi 2,5 metra. Masa snehu sa rútila dolu svahom rýchlosťou približne 100 km/h a prešla viac než jeden kilometer.

V čase udalosti sa na svahu nachádzali študenti Elektrotechnickej fakulty Vysokého učenia technického v Brne, ktorí boli na lyžiarskom výcviku. Lavína zasiahla 53 lyžiarov, pričom si tragédia vyžiadala šesť obetí a viacero zranených.

Podľa dobových informácií k nešťastiu prispela kombinácia poveternostných podmienok. Po období vyšších teplôt prišlo výrazné ochladenie a nový sneh sa nedostatočne spojil so staršou zamrznutou vrstvou. Pod vrcholom sa zároveň vytvorili snehové náveje.

Dnes sa na mieste udalosti nachádza pamätník obetiam lavíny a svah je z veľkej časti zalesnený.

Lavíny sú prirodzenou súčasťou horského prostredia. Práve preto je dôležité pristupovať k horám s rešpektom a nepodceňovať podmienky, ktoré sa môžu v priebehu zimy aj jari rýchlo meniť.

Sledovanie aktuálnej lavínovej situácie, rešpektovanie odporúčaní horskej služby a zodpovedné správanie v teréne sú základom bezpečného pohybu v horách. Vďaka informovanosti a opatrnosti si môžeme horské prostredie užívať naplno a zároveň znižovať riziko nebezpečenstva.

• Kubínska
• 23. marca 2026